MONITOROVANIE FAKTOROV, KTORÉ ZNIŽUJÚ KVALITU ŽIVOTA V POBYTOVÝCH PRIESTOROCH.
1. ÚVOD
Podľa údajov WHO (Svetovej zdravotnej organizácii) 9 z 10 ľudí na svete dýcha nebezpečný vzduch.
Zaistenie kvality obytného a pracovného prostredia sa stáva v modernej dobe čoraz dôležitejšou.
V minulosti sa monitorovali iba objekty, kde bol predpoklad pre výskyt vysokých koncentrácií znečisťujúcich faktorov. Výskumy však ukazujú, že i malé koncentrácie, ktoré ale pôsobia na človeka dlhodobo majú vplyv na výskyt civilizačných chorôb (respiračné problémy, pálenie očí, zvýšená únava, neurologické problémy, plodnosť až po rôzne formy rakoviny a leukémie).
2. Parametre, ktoré meriame
2.1 Dlhodové merania – monitorovanie
Radón v pobytovom priestore – monitorovanie(Bq/m-3)
CO2 oxid uhličitý (ppm)
VOC voľne prchavé organické látky (ppb)
Prachové častice PM1- priemer je menší ako 1 µm, PM2.5 – priemer menší ako 2.5 µm (µg/m³)
Vlhkosť vzduchu (%)
Teplota (°C)
2.2 Okamžité meranie
Elektromagnetický smog (V/m, nT, µW/m²)
Radón v pobytovom priestore (Bq/m3)
Radón stavebného pozemku (kBq/m3)
Obsah ortuti vo vzduchu (ng/m3)
Celkové Gamma žiarenie – dávkový príkon (nGy/hod)
2.3 Odvodené parametre
Náchylnosť prostredia na plesne
Náchylnosť prostredia na prenos vírusov
3. Faktory znižujúce kvalitu života
3.1 Radón
Radón ako prírodný rádioaktívny plyn, bez chuti a zápachu, sa nachádza všade okolo nás, uvoľňuje sa do priestoru a v uzavretých miestnostiach sa môže hromadiť.
Radón v ovzduší pobytových priestorov sa dostáva do pľúc dýchaním, a spôsobuje vysokú radiačnú záťaž obyvateľstva a preto sa jeho meraniu venuje zvýšená pozornosť. V pobytových priestoroch v Európskej Únii, radón každoročne spôsobuje približne 20 000 úmrtí na rakovinu pľúc čo je zhruba 9% z celkového počtu úmrtí na rakovinu pľúc v EÚ a zhruba 2% z celkového počtu úmrtí na rakovinu. Príznaky rakoviny pľúc sa nemusia prejaviť okamžite, ale môžu sa prejaviť až o niekoľko rokov.
Referenčná úroveň pre objemovú aktivitu radónu v pobytových priestoroch je 300 Bq.m-3 za kalendárny rok.
Pri stavebných pozemkoch sa určuje radónový index pozemku ( nízky, stredný, vysoký).
3.2 Obsah CO2 (oxid uhličitý)
CO2 sa nachádza v bežne v domoch i kanceláriách. Je to plyn, ktorý produkujú aj ľudia.
Škodlivosť oxidu uhličitého závisí od koncentrácie a dĺžky expozície. Oxid uhličitý je 20 × lepšie rozpustný v tkanivových tekutinách ako kyslík, preto rýchle ovplyvňuje respirační a centrálny nervový systém. U detí sa najviac prejavujú závažnejšie príznaky otravy.
Všeobecne sa za medzné hodnoty považuje koncentrácia 1500 ppm (0.15% objemu).
Normálna vonkajšia koncentrácia CO2 je okolo 400ppm. Koncentrácia do 700 ppm je stále vnímaná ako čerstvý vzduch.
Pretože koncentráciu CO2 nie sme našimi zmyslami schopní presne posúdiť, je osobné hodnotenie kvality vzduchu veľmi nespoľahlivé. Ľudský organizmus prestáva koncentráciu pachov po určité chvíli vnímať a naše čuchové orgány sa prispôsobujú prostrediu, v ktorom sa vyskytujeme.
3.3 Prachové častice (PM)
Ide o malé čiastočky pevných látok, nezávisle na ich chemickom zložení, ktoré znečisťujú vonkajšie aj vnútorné ovzdušie tým, že sa vdychujú do tela so vdychujúcim vzduchom. Odborne povedané sú to mikročastice s veľkosťou niekoľkých mikrometrov (µm) ľahko voľne unášané vzduchom.
Limitné hodnoty PM10 sú stanovené vo vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR č. 360/2010 o kvalite ovzdušia, kde je stanovená 24 hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí a to 50 µg.m-3 PM10, ktorá sa nesmie prekročiť viac ako 35 krát za kalendárny rok. Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí je 40 µg.m-3 PM10.
Mnohé z negatívnych účinkov PM na zdravie sú spôsobené malou veľkosťou jeho častíc, ktoré sa môžu dostať do tela, presunúť sa do dýchacích ciest a pľúc a dokonca sa dostať do krvného obehu.
PM2.5 predstavuje najväčšie zdravotné riziko, pretože jeho častice sú ešte menšie ako častice PM10 – častice PM10 majú tendenciu sa hromadiť v horných dýchacích cestách, zatiaľ čo PM 2.5 má schopnosť prenikať do pľúc, poškodiť pľúcne tkanivo a pohybovať sa ďalej do tela.
Krátkodobé vystavenie PM časticiam počas niekoľkých hodín alebo dní môže zhoršiť pľúcne ochorenie, spôsobiť astmatické záchvaty a akútnu bronchitídu a zvýšiť náchylnosť na respiračné infekcie. Dlhodobá expozícia – čo znamená žiť roky v oblasti s vysokými koncentráciami PM častíc – je spojená so zníženou funkciou pľúc, chronickou bronchitídou a predčasnou smrťou.
Expozícia PM časticiam je obzvlášť nebezpečná pre deti z rôznych dôvodov: ich dýchací systém sa stále vyvíja, dýchajú viac vzduchu na kilogram telesnej hmotnosti ako dospelí a je pravdepodobnejšie, že budú aktívne vonku. Jednotlivci s existujúcim ochorením srdca alebo pľúc sú tiež ohrození väčšími vplyvmi na zdravie.
Štúdie tiež zistili, že vystavenie znečisteniu časticami môže ovplyvniť mozog. U detí môže expozícia PM zmeniť veľkosť mozgu počas jeho vývoja, čo môže zvýšiť riziko kognitívnych a emocionálnych problémov neskôr v živote.
3.4 TVOC (celková koncentrácia prchavých organických zlúčeniny)
Sú to organické chemikálie, ktoré sú pri izbovej teplote plynom. Tieto organické emisie vznikajú z každodenne používaných produktov.
Zdrojom môžu byť pracie prášky, čistiace prostriedky, make-up, pesticídy, tlač, nábytok, remeselné výrobky, tesnenia, rozpúšťadlá, dezinfekčné prostriedky, syntetický kaučuk, .
Najčastejšie zastúpenými organickými látkami vo vzduchu sú Acetón, arzén, formaldehyd, sírovodík, metylenchlorid, oxid dusnatý, tetrachloretylén, toluén, xyllén.
Vysoké úrovne VOC sú pre ľudí škodlivé, pretože spôsobujú podráždenie očí, nosa, krku, infekcie horných dýchacích ciest, nevoľnosti, alergické reakcie, bolesti hlavy..
Interiér obsahuje 2-5x vyššiu koncentráciu VOC ako exteriér a často prekračujú nebezpečnú úroveň.
Meranie jednotlivých látok VOC vo vzduchu je príliš technicky náročný problém bežné monitorovanie meria celkovú koncentráciu zmesi VOC (TVOC). Všeobecne je za úroveň pre dlhodobo nebezpečnú koncentráciu považovaná koncentrácia 1000 ppb.
VOC môžu spôsobiť vážne zdravotné účinky z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Účinky na zdravie sa líšia od menšieho podráždenia očí, nosa a hrdla až po poškodenie pečene a obličiek v závislosti od úrovne expozície.
3.5 Obsah ortute vo vzuchu
Ortuť sa vyskytuje v prírode prirodzene a je súčasťou minerálov. Ľudskou činnosťou sa úroveň ortuti v životnom prostredí zvyšuje. Podľa odhadov je jej úroveň v atmosfére až 500x vyššia ako by bola prirodzená úroveň.
Najväčším zdrojom znečistenia ortuťou je spaľovanie tuhých palív.
V domácnostiach sú najčastejším zdrojom ortuti zariadenia, ktoré obsahujú ortuť: batérie, svietidlá, elektrické zariadenia, teplomery.
Nebezpečenstvo vzniká pri rozbití úsporných žiariviek (obsahujú cca 2-5mg) ale hlavne teplomerov (500-3000mg)
Limit pre obsah ortuti vo vzduchu je 0.1 mg.m-3.
Prítomnosť zvýšených hladín ortuti v tele býva často spojená napr. s bolesťami hlavy, nespavosťou, zhoršením vyjadrovacích schopností, stratou zraku alebo sluchu, anorexiou, depresiami, zhoršovaním pamäti, Alzheimerovou či Parkinsonovou chorobou a pod. Výsledkom chronickej expozície ortuti býva tiež poškodenie enzymatických systémov, oslabenie imunity, bolesti ďasien či vypadávanie vlasov. V prípade požitia väčšieho množstva ortuti nastávajú kŕče, hnačky a bolesti brucha, poškodzujú sa obličky a pečeň.
Zvýšené hladiny ortuti v tele matky môžu byť nebezpečné pre vyvíjajúci sa plod a spôsobiť závažné mentálne poškodenie novorodenca.
3.6 Celkové gama žiarenie
Je elektromagnetické žiarenie, ktoré vzniká rozpadom rádioaktívnych prvkov. Gama žiarenie je tvorené fotónmi. Žiarenie gama je často definované ako žiarenie s energiou fotónov nad 10 keV, čo zodpovedá frekvenciám nad 2,42 EHz, resp. vlnovej dĺžke kratšej ako 124 pm, Do tohto spektra patrí aj röntgenové žiarenie.
Gama žiarenie je prirodzenou zložkou životného prostredia. Okrem prirodzených zdrojov sú jeho zdrojmi i metódy využívané v medicíne, pri ošetrovaní potravín, testovanie jadrových zbraní, jadrové havárie.
Pri zvýšenej koncentrácii gama žiarenia môže dochádzať k poškodeniu DNA ( somatické i genetické) – vznik nádorového ochorenia. Ale i k iným komplikáciám – zákal očnej šošovky, poškodenie vývoja plodu ap.
Zdrojom gama žiarenia v bytových priestoroch bývajú hlavne použité stavebné materiály, ktoré môžu obsahovať zvýšenú koncentráciu rádioaktívnych látok.
Celkový limit pre ožiarenie obyvateľov je 1mSv v kalendárnom roku.
3.7 Plesne
Indikátor rizika plesní nezistí skutočné spóry plesní vo vzduchu. Povie vám však, kedy sú podmienky v priestore ohrozené rastom plesní. Zariadenie, ktoré sa používa na prevenciu plesní alebo na proaktívne sledovanie možnosti vzniku plesní. Keď však pleseň začala rásť a je viditeľná, treba ju vždy odstrániť. To možno ľahko vykonať svojpomocne.
Snímač rizika plesní využíva algoritmus založený na snímači teploty a vlhkosti na meranie rýchlosti rastu plesní za aktuálnych podmienok.
Pleseň je mikroskopická huba, ktorá pomáha prírode rozkladať mŕtvy organický materiál.
Pleseň môže predstavovať zdravotné riziko. Huby produkujú alergény (látky, ktoré môžu u niektorých jedincov vyvolať alergické reakcie). Vdýchnutie alebo dotyk spór plesní môže vyvolať telesné reakcie, ako je kýchanie, výtok z nosa, červené oči a kožná vyrážka. Vystavenie plesni môže tiež dráždiť oči, pokožku, nos, hrdlo a pľúca. 42% astmatikov zistilo, že spúšťačom je pleseň.
3.8 Náchylnosť prostredia na prenos vírusov
Vírus risk Indikátor sa zameriava na faktory rizika vírusov prenášaných vzduchom, aby zoradil vašu úroveň rizika. Tieto faktory využívajú údaje založené na údajoch z existujúcich senzoroch CO2, teplota a vlhkosť .
3.9 Elektromagnetické znečistenie – elektromagnetický smog
Elektromagnetické pole je časovo premenené elektrické a magnetické pole s frekvenciou 1HZ-300GHz.
Zdrojom elektromagnetického znečistenia sú vysielače, spotrebiče, motory, prenosové sústavy, mobilné telefóny.
Elektromagnetický smog môže byť nízkofrekvenčný (NF) – do 1MHz a vysokofrekvenčný (VF) – nad 1MHz.
Účinky EM polí sa delia na tepelné a netepelné.
Pre škodlivý účinok je hlavným faktorom dĺžka expozície a vzdialenosť od zdroja EM žiarenia.
Porušiť pevnosť chemických väzieb v molekulách môže len röntgenové a gama žiarenie.
Ultrafialové žiarenie môže spôsobiť rakovinu kože.
Nízkofrekvenčné elektrické polia neprenikajú do tela, ale vytvárajú náboj na povrchu, nízkofrekvenčné magnetické pole prenikajú do tela. ( predstava viditeľných bodov na sietnici)
Je potrebné povedať, že škodlivé účinky elektromagnetických polí nie sú preukázané a stále sa vedie polemika o ich zdravotných dopadoch.
Podľa niektorých štúdií zdravotné účinky EM žiarenia sú hlavne na gény a expresiu proteínov, DNA, imunitné funkcie, neurológiu a správanie, hematoencefalickú bariéru, mozgové nádory a akustické neuróny, detské leukémie, melatonín, Alzheimerovu chorobu, rakovinu prsníka, plodnosť a reprodukciu, fetálne a novorodenecké poruchy, autizmus, poruchy spôsobené moduláciou signálu.